Slávnostné ukončenie školského roka 2017/18

Vážení pedagógovia, zamestnanci školy, ctení rodičia, milí žiaci a všetci návštevníci našej stránky!

Keď sa niečo deje, čas letí neskutočne rýchlo a keďže na našej škole sa niečo deje neustále, mám pocit, akoby to bolo len včera, keď sme sa s nástupom do školy pripravovali na všetky tie povinnosti, nové či opakované stretnutia a zážitky. No a teraz tu stojíme a už o malú chvíľu vyprevadíme školský rok 2017/2018 do kategórie Dejiny Rozmarínky.

Avšak skôr ako sa rozlúčime s našimi deviatakmi a ďalšími žiakmi, skôr ako spolu odpočítame začiatok prázdnin, na ktoré sa už tak veľmi tešíme, zaspomínajme si, v čom bol tento školský rok výnimočný, aby sme aj v lete mali na čo spomínať a aby bol náš návrat v septembri príjemnejší.

Ja osobne som pyšná na našich prváčikov, z ktorých sa vďaka pani učiteľkám Vierke a Darinke a pani vychovávateľkám Gitke a Martinke stali múdri, samostatní veľkáči, ktorí nás na školských akciách, súťažiach aj vystúpeniami v médiách presvedčili, že sú veľmi životaschopní a dokážu sa zviditeľniť a presadiť aj medzi svojimi staršími spolužiakmi. Už teraz sa teším, ako budú ďalej napredovať.

My všetci dnes môžeme byť hrdí na mnoho vecí. Napríklad ako sme počas Jesenného dňa zdravia s Rozmarínkou celému mestu ukázali, že nie sme žiadne padavky a ak chceme niečo vidieť alebo zažiť, neodradí nás ani dážď, alebo akí odvážni a vynaliezaví dokázali byť aj tí najmenší z nás počas Noci s Andersenom, či to, ako dokázali starší žiaci učiť mladších spolužiakov počas týždňa vedy a techniky a pri ďalších aktivitách rovesníckeho vzdelávania. Mimoriadne nás potešil prejav príkladnej súdržnosti a pracovitosti, ktorú preukázali učitelia, žiaci aj rodičia počas brigády alebo počas veľkolepého Dňa rodiny. Radosť nám prinieslo aj úspešné zavádzanie nových vyučovacích metód, Hejného matematiky a konštruktivizmu, ktoré zaujali tak odbornú verejnosť, ako aj verejnoprávne a regionálne médiá. Pochvalu si však zaslúžia aj žiaci, ktorí dokázali zmobilizovať svoje sily a vďaka spolupráci s učiteľmi si zlepšiť prospech či odvrátiť hrozbu prepadnutia. Tradične a opäť mimoriadne úspešný rok má za sebou aj Výtvarný krúžok Renátky Kubalovej. Ďakujeme.

Rada by som sa krátko prihovorila aj Veronike a Dominike Bartkovej, niektorým piatakom, siedmakom, ôsmakom a pani učiteľke Erike Šimonovej, ktorí sú žiakmi a učiteľkou našej školy posledný krát. Vaša cesta sa dostala na jednu drobnú, ale dôležitú križovatku. Treba sa rozísť a fakt, že už nikdy sedieť v laviciach našej školy nebudete brať vážne. Nech už si vyberiete akúkoľvek odbočku, chcem Vám zaželať pevný krok, veľa síl a chápavých učiteľov v škole, ktorú ste si vybrali. Pani učiteľke ďakujem za jej krátke, ale príjemné pôsobenie v našej škole a želám je najmä veľa zdravia a radosti v jej novom pôsobisku.

Ďakujem aj všetkým ostatným učiteľom, vychovávateľom a zamestnancom Rozmarínky za ich celoročnú prácu. Osobitne ďakujem výnimočným pedagógom, ktorí preukazujú vysokú úroveň ľudskosti a profesionality tým, že vedia mať radi aj žiakov, ktorým sa v škole nedarí, ktorí sú ako živé striebro a pri ktorých aj vlastní rodičia často strácajú nervy. Lebo nie je umenie mať rád múdrych, svedomitých a poslušných žiakov. Pedagogickým umením je usmerniť každého jedného žiaka, aby dokázal rozvinúť to najlepšie, čo v ňom je. Rozmarínka má veľké šťastie, že má aj takých učiteľov, ktorí neváhajú doučovať, usmerňovať a povzbudzovať svojich žiakov k lepším výsledkom. Bez dobrého učiteľa nie je škola školou. Viem to ja, vedia to naši žiaci a vedia to aj ich rodičia. Nazbierajte preto cez prázdniny dostatok síl, aby ste aj v budúcom školskom roku dokázali šíriť medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi ducha dôvery a vytvárať naším deťom bezpečné prostredie na ich ďalší rozvoj.

V mene učiteľov a rodičov ďakujem žiakom Rozmarínky za ich usilovnosť, reprezentáciu a úspechy našej školy v súťažiach, o čom svedčí mnoho trofejí získaných v predmetových, výtvarných, športových aj recitačných súťažiach. Tých najúspešnejších už o malú chvíľu odmeníme.

Na Rozmarínke sa práve končí výnimočný rok zameraný na dobrovoľníctvo a dobročinnosť, počas ktorého sme boli svedkami viacerých mimoriadne hodnotných počinov našich detí. Ukázali nám, že vedia mať radi ľudí, svoje mesto aj svoju planétu a tak trochu urobili krajšími samých seba, ale tiež našu školu krajším miestom na svete, na ktoré sa oplatí po prázdninách vrátiť. To už je ale príbeh, ktorý začneme písať až v septembri.

Želám teda nám všetkým príjemné letné dni, plné oddychu a krásnych chvíľ strávených s rodinou a kamarátmi.

Mgr. Helena Weszelovszká
riaditeľka školy

Milí naši, už o chvíľu bývalí žiaci!

Spomienky na prvý krok, prvé slovo, prvú lásku, prvé zamestnanie a všetko ostatné s prívlastkom prvé, vyvolávajú tie najsilnejšie emócie. Pohľad na vás je pre mňa mimoriadne dojemný a prežívam silnú emocionálnu búrku, pretože vy ste boli, ste a už navždy budete moji prví žiaci, ktorých som na Rozmarínke učila.

Ešte dojemnejšie to určite prežívajú vaši rodičia a pani učiteľky, ktorí vás videli, keď ste ako malé deti pred deviatimi rokmi prvýkrát prekročili bránu našej školy. A teraz tu pred nami stojíte ako mladé dámy a mladí páni a my vás vyprevádzame do ďalšieho života.

Slávnostná rozlúčka je nielen príležitosťou na bilancovanie, triedenie spomienok a poďakovania, ale aj nádejou, že ste na tento dôležitý krok pripravení tak, aby ste svoj potenciál využili a ďalej rozvíjali.

Spomienky majú nevyčísliteľnú hodnotu, ktorá s vekom narastá. My skôr narodení to už vieme a Vy to postupne zistíte tiež. Niektoré postupne vyblednú, ale niektoré utkvejú v pamäti na celý život a sú aj také, ktoré náš život výrazne ovplyvnia.

Vašim rodičom a učiteľom sa vďaka tomu aj teraz v hlave odvíja príbeh, ktorý sa začal keď ste na Rozmarínku vstúpili po prvýkrát. Každý iný, každý jedinečný, ale všetci odhodlaní naučiť sa písmenko po písmenku čítať, písať, počítať a objavovať zákonitosti prírody a okolitého sveta...jednoducho všetko, čo môže základná škola ponúknuť. Bolo to dávno, alebo to bolo iba včera, Vy už dnes viete nielen to, že vnímanie času je relatívne, ale ešte oveľa viac. Nezabudnite, že toto všetko, ste sa niekedy museli naučiť. Nespadlo Vám to z neba. Vďaka za to patrí Vašim rodičom a učiteľom, ktorí Vám všetko potrebné viac či menej trpezlivo vysvetľovali, lebo im na Vás záležalo. Koľko toho viete a aké vám to bude užitočné preverí až čas.

Moje spomienky sú dnes, keď sa naše cesty rozchádzajú veľmi osobné. Vidím tých z vás, ktorým som veľmi nerozumela a ktorí nerozumeli mne, ale odhodlane sme sa navzájom učili na hodinách etickej výchovy, vlastivedy aj pri iných príležitostiach. Vy ste ma presviedčali, že najdôležitejšie v živote je mať veľa peňazí a ja som sa vám snažila vštepiť, že najbohatší nie je ten, čo má najviac, ale ten, čo najmenej potrebuje. Spomínam si, ako sme aj neskôr s niektorými hľadali odpovede na to, čo je správne a čo nie (však Dávid 1 a Dávid 2), som mimoriadne hrdá na jedného z vás, ktorý ma milo prekvapil, keď už v siedmej triede pochopil, že zamerať sa na svoj vlastný rozvoj je preňho užitočnejšie ako neustále s každým bojovať a teší ma, že viacerí z vás si už v základnej škole vypestovali silnú vôľu a odhodlanosť športovca (však Monika a Diana), ale tiež cenné životné hodnoty, keď vlastný rozvoj postavili na konaní dobrých skutkov (milí animátori), rovnako ako cieľavedomosť, vďaka ktorej si dobrý prospech vylepšili na vynikajúci, naviac korunovaný úspechmi v olympiádach (však Oliver), objavili svoju oblasť záujmu a preukázali v nej nadštandardné vedomosti Norbi a ďalší z vás, ktorí zistili, že najviac sa naučíme, keď učíme iných. (naši rovesnícki miniučitelia Viki, Saša, Ďuso a ostatní). Mám radosť, že síce až v deviatej triede, ale predsa, sme objavili a na plese odprezentovali hudobného samouka (však Šimon) a ďakujem za vystúpenia na viacerých školských podujatiach (milá Noemi). V mojich spomienkach je zapísaná aj prvá Noc s Andersenom a na počudovanie vtedy ešte malým dievčatkom so zápalkami (Petrou), prvý ples Rozmarínky, ktorý sme roztancovali so (Zolim) a nezabudla som ani na prísľub, že splním jedno veľké želanie, ktoré doteraz nebolo vyslovené (máš to u mňa Alex, kedykoľvek budeš potrebovať), no a v dejinách Rozmarínky je už navždy zapísaná aj krstná mama biochemického centra Sonia. Keď to tak rekapitulujeme, tých vecí, ktoré boli s vami prvé je dosť veľa. Rovnako ako spomienok. Verím, že tie ďalšie si pripomenieme vždy, keď sa stretneme, keď nás navštívite alebo keď budeme počuť o vašich ďalších úspechoch.

To, čo vás čaká je zatiaľ nepopísaný list, ale majte na pamäti, že nie je dôležité, z ktorého miesta štartujete. Dôležité je, aby ste boli v cieli prví a vždy sa dá začať odznova.

Život je krásny preto, lebo je vo svojej podstate úplne jednoduchý. Stačí ho len prijať a žiť.

K tomu Vám želám veľa zdravia, odvahy, trpezlivosti a vytrvalosti. Buďte šťastní a spomínajte na svoju Rozmarínku v dobrom.

Mgr. Helena Weszelovszká
riaditeľka školy