2019/20 - 2020/21

Absolventi Rozmarínky v školskom roku 2019/20

9.A


Vážená pani riaditeľka, pani zástupkyne, vážený učiteľský zbor, milí žiaci, vážení prítomní.

Po deviatich rokoch nastal ten dôležitý okamih: sme deviataci, najstarší žiaci našej školy. Každý rok odtiaľto odchádzalo niekoľko tried deviatakov, ale dnes tu stojíme my. I keď kľučka, ktorú sme stláčali tisíckrát, sa už nepohne, i keď schody, po ktorých sme sa naháňali, budú prázdne, i keď dvere, ktoré boli pre nás mladosťou, budú zatvorené, nebude to koniec, ale začiatok niečoho nového a rovnako krásneho. No zabudnúť sa nedá, ako by aj, veď každý z nás si so sebou odnáša spomienky na spoločné bláznovstvá, výhry a prehry, škriepky a hádky. Keď nás rodičia priviedli do tejto školy, boli sme ohúrení jej veľkosťou, množstvom detí, no postupne sme si na to zvykli a našli si kamarátov. Strach zo školy pominul, keď sa k nám prihovorila naša prvá pani učiteľka Kučerová, s pomocou ktorej sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslami, a vďaka ktorej sme zvládli prvé dva ročníky. V treťom ročníku nám za vybrané slová a násobilku rozdávala ,,eďdešky'', ako to hovorievala, pani učiteľka Žabenská.Pani učiteľke Prokopovej sme vo štvrtom ročníku zanechávali peknétabuľové odkazy, i dnes Vám jeden posielame: „Ďakujeme za Váš láskavý prístup.“

Čas utekal a postúpili sme o level vyššie, nastal chaos. Čo predmet, to iný učiteľ. Do hlbín slovenského jazyka a literatúry nás deň čo deň ponárala a vštepovala nám pravidlá slovenského pravopisu pani učiteľka Ocskaiová. Vnímali sme Vás a brali ako našu druhú pani učiteľku triednu, boli ste nám vždy oporou. Matematika, ach jaj, bola pre mnohých z nás náročná, a fyzika? Zoznamovanie sa s fyzikálnymi javmi - hotová španielska dedina! Aj keď pani učiteľka Kováčová bola na nás prísna, patrí jej obrovská vďaka za to, že nás veľa naučila, hoci nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou. O našich znalostiach: "čo sa kde nachádza, kde čo ústi ..." by mohli rozprávať naši učitelia geografie, p.uč. Grešová, Ivancová, Ocskaiová, Szabóová a p.uč. Pazdera. Patrí im veľká vďaka za to, že sme sa konečne zorientovali na mape.

Pútavými a zaujímavými boli pre nás hodiny dejepisu a občianskej náuky obohatené filmami, fotkami a osobnými zážitkami pani učiteľky Melečkyovej a pani zástupkyne Ďurčovej. Začiatky biológie sme zvládli pomocou pani zástupkyne Szabóovej. Postupne naše vedomosti rozvíjal zaujímavými prezentáciami pán učiteľ Tóth, ktorý nás zároveň vtiahol do tajomstiev chémie rôznymi pokusmi. Cudzie jazyky angličtina a nemčina? Naša výslovnosť robila nejednu vrásku na čele našim pani učiteľkám, Benkovej, Krajanovej, Horváthovej, Habarovej, Spišiakovej, Nemčickej, Gregušovej a Brath. Ďakujeme vám, že ste to s nami nikdy nevzdali.

Malá a veľká pyramída, člnkový beh, brušáky na známku boli vďaka pani učiteľke Prokopovej a pánom učiteľom Pazderovi a Uňatinskému obľúbenou aktivitou 9.A.

Spievanie nebolo našou silnou stránkou no snažili sme sa zapájať na hodinách pani učiteľkám Benkovej, Matejíčkovej, pani vychovávateľke Neštinovej a p.uč. Mériho. Vďaka nim je náš hudobný́ sluch o niečo lepší́ a spev znesiteľnejší. Hodiny etiky s pani učiteľkami Markovicsovou a Lovászovou boli pre nás relaxom. Počítače a my sme sa skamarátili na hodinách informatiky s pani učiteľkami Balaďovou, Szabóovou a s pánom učiteľom Jiríčkom nám tvorba v Logomotion išla skvele, aspoň podľa nás! Manuálne zručnosti, napríklad ako odrezať drevo chvostovkou sme získali vďaka hodinám techniky s pani učiteľkou Szabóovou a pánom učiteľom Mérim.

V neposlednom rade ďakujeme nášmu triednemu učiteľovi Mérimu, že nás ako škôlkarov naučil, že somár krát somár je somár na druhú, pí je pí, a ró sa rovná m deleno v. A opravovanie našich písomiek? No hotová katastrofa! Padli za obeť aj jeho okuliare, no napriek tomu mu ďakujeme, že to s nami dotiahol do úplného konca a nevzdal to ani on, ale ani my.

Nastala tá chvíľa, keď poslednýkrát prekročíme brány tejto školy a musíme sa rozlúčiť. Je to ťažké. Spomienok na mladosť, ktorá nám tak rýchlo preteká pomedzi prsty, nikdy neubudne. Celých deväť rokov sme nenechali učiteľov vydýchnuť. Snažili sme sa, ale častokrát snaha zvíťazila nad vedomosťou. Ten čas ubehol a všetko pekné sa raz skončí. A tak nám na záver neostáva nič iné, ako vám, pani riaditeľka, pani zástupkyne Ďurčová a Szabóová, milí učitelia, pani vychovávateľky Martinka, Zdenka a Gitka, pani Kubalová, pán školník, pani kuchárky, pani upratovačky, pani tajomníčka, pani psychologička, z celého srdca poďakovať. Za všetko, čo už vieme, s láskou Vám dnes ďakujeme a prajeme vám pozorných žiakov, pevné zdravie, veľa krásnych pracovných i osobných úspechov. A my, deviataci, si prajeme, aby sme uspeli na stredných školách, aby sa nám splnili všetky naše túžby a predsavzatia. Vieme, že tento okamih je neopakovateľný a taký, že naň nikdy nezabudneme.

Kolektív 9.A


9.B

kliknutím zväčšíš

Vážená pani riaditeľka, pani zástupkyne, vážený učiteľský zbor, milí žiaci, vážení prítomní.

Jeden múdry muž raz povedal: "Žiadna bolesť sa neznáša horšie ako spomienky na šťastie v dobe nešťastia.“ My tu dnes stojíme a hľadíme na vás s úsmevmi na perách. Avšak vnútri nás sa naše srdcia prepolili. Jedna časť prahne po nových ľuďoch a skúsenostiach, pričom tá druhá márne dúfa, že toto celé bol sen a zajtra sa zobudíme a zase budeme malé bezstarostné deti prekračujúce bránu tejto školy prvý raz. V našich srdciach sa odohráva boj. Na túto chvíľu sme čakali deväť rokov. Už ako malí prváci sme snívali, že tu budeme stáť na pódiu a budeme hviezdami dňa. Sen sa premenil na realitu. Priznávame sa. Nie je to tak jednoduché, hľadieť vám do očí s myšlienkou, že o chvíľu si povieme naše posledné zbohom. V hlavách sa nám vynárajú spomienky. Spomienky, ktoré sme tu za tých 9 rokov nazbierali.

Prvé dva roky sme sa naučili vytvoriť z krivolakých čiarok slová, vety a tí šikovnejší aj celé texty. Napočítať do sto bola hračka. Síce nám čítanie, písanie a počítanie problémy nerobilo, tieto chvíle boli pre nás ťažké. Možno jedny z najťažších. Všetko bolo pre nás tak neuveriteľne nové. Nové prostredie, pani učiteľky i spolužiaci. Asi by sme to všetko nezvládli nebyť pani učiteľky Anny Jančovej. Naučili ste nás základy, na ktorých sa potom už dalo ľahko stavať. Mali ste s nami trpezlivosť, keď nám niečo nešlo. Ale to najdôležitejšie je, že ste nás naučili spolupracovať. Urobili ste z nás priateľov na život a na smrť. Vďaka vašej trpezlivosti sme zvládli všetky tie hádky. Pani učiteľka, v mene všetkých sa Vám chcem poďakovať za všetky tie krásne spoločné chvíle.

Do tretieho a štvrtého ročníka sme prišli o niečo múdrejší, túžiac získať nové vedomosti. Začali nám rásť rožky a intrigy medzi nami sa stupňovali. Nakoniec sa problémy medzi nami utriasli a kamarátstvo zvíťazilo nad hádkami. To sa však o násobilke a vybraných slovách povedať nedalo. Snažili sme sa. Naozaj. No nejako nám to nešlo do hlavy. Pani učiteľka Iveta Gregušová, ďakujeme Vám, že ste s nami nestratili trpezlivosť a všetko riešili s chladnou hlavou. Aj tú násobilku a vybrané slová ste do nás nakoniec vtĺkli. Aspoň do väčšiny.

Počas prvého stupňa to s nami naše pani učiteľky ľahké nemali. Uznávame. No nesmieme zabudnúť ani na naše pani vychovávateľky, s ktorými sme veľmi radi trávili poobedné chvíle - pani Vierku Prokopovú, Zdenku Sádeckú a Gitku Szabóovu. Až teraz - s odstupom času si uvedomujeme, aké ťažké ste to s nami mali. A za to vám patrí jedno veľké Ďakujem.

Naučili ste nás plávať, a tak ani nevieme, ako sme preplávali z pokojnej rieky na rozbúrené more - druhý stupeň. Prišli nové predmety, noví učitelia a my sme nevedeli, či nám naše plavecké štýly postačia. Vedeli sme, že musíme zo seba vydať maximum, a to nebolo jednoduché. Každý z učiteľov mal však s nami trpezlivosť. Matematika, ktorú sme prvé štyri roky považovali za priateľku, sa nám na druhom stupni zdala ťa

žšia a neraz sme siahli po záchrannej veste. Rovnice, nerovnice a konštrukčné úlohy s nami nechceli spolupracovať. S tým všetkým nám však pomohla pani učiteľka Eva Szabóová. Pani učiteľka, prepáčte za všetky odpísané úlohy, poučili sme sa. Ďakujeme Vám za Vašu trpezlivosť a ochotu pomôcť v každej situácii. Slovenský jazyk a literatúru sme mali vcelku radi. Kým neprišiel diktát. Tomu sme sa všetci hlava-nehlava snažili vyhnúť. Tvrdé a mäkké i sa nám plietli a čiarky sme občas zabudli. Pani učiteľka Jana Krajanová - Vám vďačíme za váš ľudský prístup v každej situácii a zhovievavosť. Nebojte sa, už nikdy nezabudneme, že chodíme po počítač a nie pre počítač. Pani učiteľky - Ágnes Brath, Katarína Nemčická, Michaela Spišiaková, Darinka Benková a Darina Habarová - práve vám sa chceme poďakovať za hodiny anglického jazyka, ktoré sme stihli zaplniť úprimným smiechom a príjemnými rozhovormi. Naučili ste nás toho veľa a nebojte sa, vieme, že všetky poznatky využijeme v ten pravý čas. Nemecký jazyk sme pokladali za jeden z najťažších predmetov a len vďaka pani učiteľkám Michaele Spišiakovej a Ivete Gregušovej sme sa postupne naučili aj to časovanie slovies. Obdivujeme vás za to množstvo trpezlivosti, ktoré ste s nami museli mať.

Od slovenských dejín až po tie svetové s nami prebojovala pani učiteľka Monika Melečkyová. Poučili ste nás o mnohokrát krutej minulosti a my Vám sľubujeme, že nám viac budúcnosť nie je ľahostajná. Ďakujeme Vám, že ste nám otvorili oči, keď sme to potrebovali.

Európu, Áziu a dokonca i Afriku sme precestovali s pani učiteľkami Evou Szabóovou, Matildou Grešovou a Zuzanou Ivancovou, ktoré boli ochotné krôčik po krôčiku s nami spoznať celý svet a aj rôzne kultúry. Nikdy nezabudneme na vaše rady do života, ktoré určite využijeme. Fyziku a jej zákony nám pomohli objavovať pani učiteľka Ľubica Kováčová a pán učiteľ Dezider Méri. Sľubujeme vám, že všetky tie vzorce si budeme pamätať aj keď nás zobudíte o polnoci. Ďakujeme vám za vašu úprimnosť v každej situácii. Hodiny telesnej výchovy nás bavili, pokiaľ sme si mohli vybrať, čo chceme na hodinách robiť, ak to však tak nebolo, neodpustili sme si uštipačné poznámky. Pán učiteľ Zdeno Pazdera a Gabriel Uňatinský - ďakujeme, že ste sa nás snažili udržovať vo forme a keď sme si zabudli úbory - fakt to nebolo naschvál. Umeleckú dušu sa v nás snažili objaviť pani učiteľka Tatiana Ocskaiová a Renátka Kubalová. Vďačíme Vám za vašu ochotu pomôcť v každom prípade a za to, že aj keď nie sme Picasso a nikdy ním nebudeme vy ste ho v nás vždy videli. Bohužiaľ, na hodinách hudobnej výchovy sme zistili, že vo svete neprerazíme ako spevácke hviezdy. Naše pani učiteľky to nevzdávali a aj cez všetky netrafené tóny sa snažili predstierať, že sa im to páči. Občas sme im to dokonca uverili. Pani učiteľky Darinka Benková, Martina Neštinová a Darina Matejíčková, ďakujeme vám za vaše odhodlanie a humor. Etickú výchovu sme považovali za hodinu, kde sme si mohli oddýchnuť a podeliť sa s vami o naše radosti i starosti spolužiakom i pani učiteľkám. Pani učiteľky - Lívia Markovicsová a Andrea Lovászová - nikdy nezabudneme na vaše hodiny a krásne myšlienky, ktorými ste nám zlepšovali pochmúrne dni. Počítače nás naučili ovládať pani učiteľka Eva Szabóová a pán učiteľ Stanislav Jiríček. Naučili ste nás, ako spraviť skvelé prezentácie a niektorí zvládli i programovanie. Občas sme nerozumeli vašim pokynom, ale boli ste tak láskaví, že ste to s nami prechádzali, kým sme to pochopili. Občiansku výchovu s pani učiteľkami Líviou Markovicsovou a Monikou Melečkyovou sme s menšími ťažkosťami zvládli. Naučili ste nás do života množstvo vecí a nebojte sa, určite ich využijeme. Kladivo, klinec, šrobovák sme dokázali rozoznať hlavne vďaka pánovi učiteľovi Deziderovi Mérimu. Naučili ste nás tvrdo pracovať, čo znamená, že sme len kúsok od úspechu, lebo ten je zmesou tvrdej práce a veľkých snov. Možno nepoznáme všetky rozdiely medzi pílkami, ale to určite doženieme. Ďakujeme vedeniu školy, ktoré nám dovolilo vyrastať vlastným tempom a nenútilo nás robiť veci, na ktoré máme ešte čas, dalo nám priestor na osobnostný vzrast. V neposlednom rade ďakujeme všetkým zamestnancom školy, pánovi školníkovi i všetkým učiteľom.

Trochu na odľahčenie: - Počuli ste, že kyslík bol na rande s draslíkom? - Bolo to OK. Alebo – ako sa stretli kyslík a horčík? – Omg. A aj tento je dobrý: Príde študent na skúšku z chémie, vytiahne si otázku "Rozdelenie cukrov". Jeho odpoveď: kryštálový a práškový... Učiteľ ho nevyhodí pod podmienkou, že odpoveď ešte doplní. Žiak teda dopíše: vanilkový a škoricový.

Každý z nás vie, že existujú chemické prvky, ktoré nezlúčime ani násilím. Nechcem vás však zaťažovať záležitosťami z chémie. Vtipnými frázami sa chceme priblížiť k osobe, ktorá v nás vyvoláva v túto chvíľu asi najdojemnejšie emócie. Pán učiteľ Marek Tóth – náš úžasný triedny učiteľ, už vážne rozumieme chemickým rovniciam, oxidom a dokonca aj kyselinám. Biológiu zvládame bez najmenších ťažkostí. Nikdy nezabudneme na hodiny občianskej a vaše prepracované prezentácie a v srdciach nám navždy ostanú naše úprimné rozhovory, ktoré sme viedli popri zhotovovaní výrobkov na technike. Pán učiteľ, okrem toho, že ste skvelý učiteľ a naučili ste nás niekedy i viac, ako sme chceli, ste nám za tých 5 rokov vybudovali domov. Domov, na ktorý nikdy nezabudneme. Organizovali ste pre nás výlety plné zábavy a vďaka Vám sme sa toľkokrát videli na televíznej obrazovke, vďaka Vám sme vyhrávali rôzne súťaže. Presne viem, čo by ste teraz povedali. ,,To ste nevyhrali kvôli mne, ale kvôli sebe, lebo ste veľmi šikovní.“ To však nie je pravda. Venovali ste sa nám nielen v škole, ale i vo voľnom čase. Dokázali ste nás naučiť, čo je kompromis alebo ako všetko vytiahnuť na maximum. Verili ste v nás, keď sme s tým my mali problém. Boli ste tu pre nás, keď sme Vás potrebovali. Naučili ste nás zvládať prehru a urobili ste z nás jednu veľkú rodinu. Nemali ste to ľahké a čudujem sa, že ste nestratili odhodlanie, lebo občas sme vedeli byť krutí. Videli ste to, čím sme a nedovolili ste nám byť nikým menším. Videli ste náš potenciál a naše nekonečné možnosti. Prepáčte za slová, ktoré mohli často zraniť, za veci, ktoré sme odmietali urobiť, za všetko, čo sme zničili, že Vás to nezastavilo a napriek tomu ste mali odhodlanie pokračovať. Ďakujeme Vám za všetky chvíle radosti, ktoré sme za tých päť rokov spolu zažili vďaka Vám. Ďakujeme Vám za všetko. Ani si neviete predstaviť, ako veľa to pre nás všetko znamenalo.

Milí moji spolužiaci. Dnes sme sa priblížili k bodu, kedy sa naše cesty rozchádzajú a každý z nás si musí vybrať, po ktorej z nich pôjde. Hovorí sa, že detstvo je sen, ktorý bol raz skutočnosťou. My sme tento sen prežili spolu. Prvé lásky, hádky, radosti i sklamania. Boli sme tu jeden pre druhého v ťažkých chvíľach. Rada by som povedala, že sme boli na jednej lodi, ale je to lož. Boli sme najskôr na jednej rieke a potom na jednom mori, nie na jednej lodi. Niektorí sme mali jachty a iní zas plťky. Keď bola búrka a niekto spadol cez palubu, podelili sme sa s ním o našu loďku na nejaký čas. No vedeli sme, že tam nemôže byť navždy a musí si zaobstarať vlastnú. Keď niekoho napadli neúprosní piráti, bránili sme loďky tých druhých a vyhrali sme, lebo sme spolupracovali. Uvedomujem si, že zabudneme na dni, ktoré sme spolu strávili, slová, ktoré sme povedali, možno i na veci, ktoré sme urobili, no nikdy nezabudneme na spoločné chvíle a ako sme sa spolu pri nich cítili. Ten pocit, ako som sa cítila pri vás, by som dopriala každému na tomto svete. Niekde som počula citát: ,,Len deti jediné vedia, čo hľadajú.“ Neurazte sa, milí dospelí, ale tento citát je pravdivý. Nikto z nás nevedel, čo má čakať, keď nastupoval do prvého ročníka. Jediné, čo sme chceli, bolo získať priateľov, ktorí túto strastiplnú cestu prejdú s nami. Potrebovali sme niekoho, kto nás zdvihne, keď padneme. Títo ľudia, to je moja druhá rodina. Poskytli ste mi nové skúsenosti, či už zlé... či dobré. S niektorými som si rozumela viac a s niektorými menej, no vy vždy budete moja srdcová záležitosť. Áno. Uvedomujem si, že prídu noví ľudia, možno si myslíte, že vás vystriedajú, ale mýlite sa. ,,Čas, ktorý si venoval svojej ruži, robí tvoju ružu takou dôležitou.“ Ja som mojim spolužiakom venovala 9 rokov. Za tú dobu sme z bezstarostných detí vyrástli na náladových tínedžerov, stihli rozbiť niekoľko črepníkov v triede, obliať stenu colou i tušom, zlomiť nohy gauča, zhodiť wifi router... Zažili sme chvíle, na ktoré proste nezabudneme.

V neposlednom rade patrí obrovské ďakujem našim rodičom, ktorí nám nepretržite pomáhali s domácimi úlohami aj keď toho sami mali veľa, držali nad nami ochranné krídla, keď sme potrebovali lietať, keď sme padli, podali nám ruku a ťahali nás do výšok. Počúvali ste nás, dívali ste sa nám do očí. Objímali ste nás a zároveň ste nám dovolili plakať. Ukázali ste nám, že byť rodičom a tráviť čas so svojím dieťaťom môže byť zdrojom radosti. Milujete nás, pretože sme. Nie preto, že bežíme rýchlo, niektorí recitujeme alebo sme slušní. Ďakujeme vám za vašu lásku a dôveru. Veľmi vás ľúbime.

A je to tu. Už o malú chvíľu povieme zbohom. Zbohom tejto škole, učiteľom a tejto etape nášho života. Privítame nový začiatok. Boli sme na tejto škole spolu 9 rokov. Všetci však dúfame, že sme tu po sebe niečo zanechali, nielen v škole, ale i vo vás. Každá chvíľa v živote, keď sme šťastní, nás posúva ďalej, dáva nám zmysel žiť. My sme sa posunuli ďalej a žezlo predávame vám, ôsmakom. Budúci rok budete vy tí najstarší a bude sa od vás očakávať veľa, ale to určite hravo zvládnete. Užite si posledný rok, lebo vám ubehne ako voda. My deviataci si želáme, aby sme uspeli na našich nových školách, aby sa nám splnilo čo najviac snov a predsavzatí. Tento okamih je pre nás neopakovateľný a tak krásny, že naň nikdy nezabudneme. Za všetko ešte raz veľká vďaka.

Posledný stisk ruky, úsmev na rozlúčku alebo slzy... možno, snáď, veď posledný raz chytíme do rúk kľučku, ktorú sme stláčali tisíckrát.

Kolektív 9.B